Veľká nížina, ktorá pokrýva viac ako polovicu Maďarska a pretínajú ju dve veľké rieky, je najväčšou rovinou Maďarska. Mokrade, rybníky a trstinové porasty poskytujú útočisko sťahovavému a hniezdiacemu vtáctvu, ktoré zároveň zohráva významnú úlohu pri kontrole populácie škodlivých a inváznych druhov hmyzu. Nížina tiež predstavuje dôležitý zdroj obživy pre poľnohospodárov, ktorí sa tu v minulosti usadili so stáročnými tradíciami rybolovu, poľnohospodárstva a chovu dobytka. Postupné vyčerpávanie bývalej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a zvýšené nároky na produkciu potravín viedli k vysúšaniu jazier a močiarov.

Nedostatok snehovej pokrývky v zime a nerovnomerné zrážky, vyššie ako priemerné teploty, dlhšie obdobia sucha a vplyv ľudských zásahov viedli k postupnému vysychaniu regiónu a neustálemu poklesu hladiny podzemnej vody (1,5 – 7 m).

V roku 2022 zasiahlo veľkú časť Európy vrátane Maďarska niekoľkomesačné extrémne sucho. Väčšina zavlažovacích kanálov, nádrží a jazier vo Veľkej nížine vyschla. V rokoch 2021 až 2022 Maďarsko zažilo najhoršie sucho za posledných 120 rokov. V súčasnosti sa čoraz viac ľudí vzdáva poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat, pričom Veľká nížina predstavuje významnú časť produkcie potravín v krajine.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) už v roku 2004 klasifikovala srdce Veľkej nížiny ako polopúšť. Táto oblasť by mohla byť jednou z prvých obetí klimatických zmien. Ak bude tento trend pokračovať, dve tretiny Maďarska sa do konca storočia stanú polosuchými (podľa klimatického modelu REMO-ECHAM5).

V mojom dlhodobom projekte skúmam, ako rozsiahle dôsledky klimatických zmien ovplyvňujú obyvateľov Maďarska, najmä vo Veľkej nížine.