V Českej republike za vlády Márie Terézie pokrývali lesy len polovicu územia v porovnaní s dneškom. Boli vyrúbané na pastviny a ťažbu dreva. Zúfalý nedostatok dreva viedol k vydaniu prvého lesného poriadku, v ktorom sa rozhodlo, že ťažba dreva sa musí rovnať novo vysadeným stromom. Na zabezpečenie dostatočného množstva rýchlo rastúcich a kvalitných stromov sa vysádzali smreky. Ukázalo sa však, že monokultúrne lesy sú veľmi slabým ekosystémom: stromy, ktorým chýba podpora obrovskej komplexnosti nedotknutého lesa, kde tisíce rôznych druhov rastlín, živočíchov, hmyzu, baktérií a húb spolupracujú v neustálom zdokonaľovaní jemnej rovnováhy, sú oslabené v dôsledku klimatických zmien, ktoré priniesli nebývalé suchá, vyššie teploty a menej dažďa. Stromy sa tak stávajú ľahkou potravou a domovom pre lykožrúta smrekového (Ips typographus).

Kôrovce a smreky proti sebe po stáročia bojovali, pričom strom najprv napadli tzv. pionierske samce, ktoré sa zahryzli do kôry. V tomto momente sa silný strom dokáže prirodzene brániť tým, že chrobáka pokryje živicou, ktorá je toxická. Ak sa však samec dostane do lyka stromu (živé tkanivo, ktorým strom transportuje živiny), priláka samičky a útok sa stáva intenzívnejším. Zaútočiť môže takto až 400 jedincov a šanca stromu ubrániť sa sa exponenciálne znižuje. Ničenie stromu pokračuje larvami nakladenými samičkami, ktoré požierajú ďalšie časti lyka stromu, až kým sa strom nezrúti. Okrem toho kôrovec so sebou prináša špeciálne huby, ktoré upchávajú vodivé vlákna stromu. Kôrovcová kalamita sa šíri rozsiahlymi smrekovými lesmi vysadenými v priebehu storočí v celej strednej Európe. Od roku 2015 sa muselo vyťažiť viac ako 100 miliónov kubických metrov smrekového lesa. Hoci sa zdá, že kalamita v súčasnosti ustupuje v dôsledku vlhších období, predpokladá sa, že do roku 2030 sa toto napádanie obnoví. Zatiaľ čo českí vedci spolu s medzinárodnými tímami odborníkov robia prelomové objavy pri mapovaní genómu chrobáka, ktoré by mohli podporiť výrobu presného protilátkového prípravku, lesníci stoja aj pred dôležitými a zásadnými rozhodnutiami. Nové lesy musia byť odolné, stabilné, ekonomicky výnosné a musia poskytovať stabilitu aj za 150-200 rokov.

Les budúcnosti by mal pružne reagovať na nepriaznivé účinky miestnej klímy. Zmes drevín je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby budúce generácie mohli využívať všetky výhody zdravého a stabilného lesného hospodárstva tak, ako sme to mohli robiť my doteraz.