Mojím zámerom v projekte Blue Memoir je vytvoriť sériu fotografií, intuitívnu, viacvrstvovú vizuálnu esej, v ktorej sa zamýšľam nad vzťahom maďarského ľudu k vode a skúmam jej izoláciu na fyzickej, sociálnej a duchovnej úrovni. Maďarsko je považované za vodnú veľmoc s vodnými zdrojmi, ktoré sú v Karpatskej kotline jedinečné ako z hľadiska množstva, tak aj z hľadiska kvality. Na druhej strane však Maďarsko v posledných rokoch zažíva bezprecedentné suchá, extrémne výkyvy počasia, vyprahnutosť a nedostatok vody. Vynára sa preto otázka: ako je možné, že v Maďarsku je veľa vody, no zároveň jej nie je dosť?

Za posledných 200 rokov boli naše meandrujúce rieky intenzívne regulované. Mokrade boli v prospech industrializácie a intenzívneho poľnohospodárstva náročky vysušované. Prirodzené záplavové územia riek nahradila orná pôda a sieť kanálov na zavlažovanie týchto oblastí, čím sa ľudia odrezali od vody a krajina za niekoľko desaťročí vyschla. Izolácia od vody je dôsledkom krátkozrakého hospodárenia s vodou, ktoré spôsobilo systémovú krízu medzi základným fungovaním prírody a priemyselnou realitou. V mojom projekte sa skúma možnosť, že zmena klímy je len súčasťou tohto problému. Správnym hospodárením s vodnými zdrojmi by sme mohli zmierniť dopady zmeny klímy a dosiahnuť inklúziu a spravodlivosť v oblasti vody.

Náš vzťah k vode považujeme za samozrejmosť, ale do akej miery sme zraniteľní voči zmenám, ktoré sa okolo nás dejú?