V modernej dobe, bežiacej stále rýchlejším tempom a charakteristickej stále intenzívnejšími a krikľavejšími podnetmi, ktoré útočia na naše zmysly, necháme odchádzať obrazy, ktoré boli pre staršie generácie tak bežné. Zahadzujeme tak pochopenie toho, akí sme boli a ako sme žili. Našťastie, ešte stále existujú posledné miesta, kde čas plynie pomalšie a kde je možné toto dedičstvo a jeho zánik či transformáciu zachytiť.
Miro Miklas v sérii sociálne dokumentárnych fotografií citlivým prístupom zachytáva obrazy slovenskej dediny, ktoré rýchlo a nenávratne zanikajú. Vďaka dlhodobo budovaným vzťahom sa dokáže bezprostredne a nenásilne dostať k ľuďom v zapadnutej malokarpatskej dedinke Dobrá Voda a zaznamenať premeny ich práce, voľného času a typických rituálov. Zachraňuje cenné dedičstvo, ktoré nám i našim nasledovníkom pomôže rozumieť našim koreňom a tomu, akí sme boli a ako sme žili.
Nefotí z kontextu vytrhnuté fragmenty ilustrujúce starý svet, ale skutočnosť, reálnu koexistenciu starého a nového, spolužitie generácií, transformáciu epoch na príklade života v zabudnutej koncovej dedinke Dobrá Voda v srdci Malých Karpát.
Zmeny prenikajú i do rurálneho prostredia. Už dnes je slovenská dedina anonymnejšia a individualistickejšia ako kedysi, rozparcelovaná do oplotených záhradiek s umelým zavlažovaním. O niekoľko rokov už bude i starý dedinský svet len spomienkou. Vývoj nezastavíme, ale môžeme zmeny zachytiť, aby sme lepšie rozumeli našim koreňom. My i budúce generácie.