Prispôsobovanie si priestoru škôl definovaných v minulosti pre potreby súčasnosti aj v zmysle inklúzie, či vzájomného prepájania, prostredníctvom nového usporiadania školského vybavenia do tvaru kruhu, Ktorý môže vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu pôsobiť ako symbol spojenia, zdieľania, či rovnosti. Architektka Milica Marcinková. Realizácia 1967. Adresa Slovinská 1, Bratislava. Upravená svetelnosť.

názov

Hranice inklúzie

Fotografujem školy Bratislavy z obdobia reformy školstva na Slovensku v 60-70.r. 20.st. Začal sa experimentálnejšie, kritickejšie, slobodnejšie diferencovať priestor a jeho vzťah k dieťaťu. Školy definované v minulosti konfrontujem so súčasnými potrebami vzdelávania. Hľadám v nich princípy, ktoré buď ponúkajú možnosti inklúzie na fyzickej a mentálne úrovni, alebo im kladú bariéry a tvoria hranice.

autor

Kristína Seidlová

voľná fotografka

Som čerstvá absolventka VŠVU, Katedry fotografie a nových médií. Ako autorka mám aktuálne najbližšie k fotografii architektúry a urbanizmu. Moje najnovšie práce sa zaoberajú pamäťou miesta, pôsobením architektúry na človeka, či vzdelávaním a výchovou. Priestory dopĺňam fotografickým portrétom, či figúrou. Tematicky siaham do histórie, ktorú konfrontujem so súčasnosťou.