Výhľad z Prístavného mosta ukazuje vďaka svojej polohe Bratislavu v celej svojej komplexite, pretože žiadnu jej časť nevytrháva z kontextu. Pohľady z neho sú potom ako koláže všetkých vlastností mesta, ktoré vystihuje priemysel, história a snaha o nájdenie novej tváre hlavného mesta. Zároveň je Prístavný most metaforický voči Bratislave v tom zmysle, že je sám zastaralý, špinavý a hlučný, ale život okolo sa neúnavne snaží pretvárať ho v novodobých účeloch. Denne ním prefrčí množstvo cyklistov i bežcov, pre ktorých je prejazd mostom zmenou z monotónnej cesty, ale zároveň je im odopretý najlepší výhľad, pretože most je zanedbaný a kľúčový chodník je pre verejnosť uzavretý. Neostáva nič iné, len si vychutnať výhľady zarámované do pilierov mosta a keď prechádza vlak, zapchať si uši a počkať, kým sa scéna opäť otvorí.