Po rôznych životných peripetiách som potrebovala zmenu, a tak som sa rozhodla pred minuloročnými Vianocami odsťahovať do škótskeho Glasgow. V januári som doletela ako delegátka so skupinou českých klientov na trojtýždňovú plavbu v Indickom oceáne. Po návrate domov do Škótska som začiatkom marca opäť odletela s klientami na plavbu, teraz do Karibského mora. Bolo to v dobe, keď sa začala situácia v Európe kvôli epidémii Covid-19 komplikovať. Karibik sa zdal z tohoto hľadiska ako bezpečné miesto. Bohužiaľ sa všetko rýchlo zmenilo. Na lodi sa potvrdili pasažieri s pozitívnymi testami a my sme sa všetci dostali do karantény a izolácie. Úzkosť a neistota spôsobila to, že začalo pribúdať cestujúcich s infarktom. Zostali sme uväznení na lodi, pretože nás žiadny z ostrovov nechcel prijať. Po celom svete začali krajiny postupne zatvárať svoje hranice a naša cesta späť sa zdala nereálna. Po mnohých neistých dňoch nás konečne prijalo Guadeloupe, a to iba za podmienok priameho výstupu z lode do autobusu, ktorý nás odviezol za policajného doprovodu na letisko až k lietadlovému špeciálu. Po náročnom a stigmatickom lete sme ešte chvíľu blúdili po Európe, až sme sa konečne dostali do Prahy. Čakal na nás špeciálny zdravotnícky tím, ktorý nás poslal okamžite do karantény. Z pôvodných 14 dní sa z dôvodu onemocnenia na Covid-19, stali dva mesiace. A môj návrat domov do Škótska sa predĺžil na štyri mesiace. Stratila som prácu, istotu domova, pribudol stres a zdravotné komplikácie. Mala som však veľa času premýšľať, prehodnocovať a vidieť len to dôležité. Potrebovala som zmenu, a tak ju mám. Niekedy návraty samých k sebe trvajú veľmi dlho a niekedy nekončia vôbec. Som opäť v Prahe, na úrovni nula, a idem ďalej.