Existujú miesta, ktoré väčšinu z nás zvyčajne nezaujímajú. Ak sa tam chcete dostať, musíte odbočiť z hlavnej cesty, pozrieť sa za protihlukové steny, spomaliť a utíšiť svoje myšlienky. Cestoval som po poľských provinciách a navštevoval miesta, ktoré sa zdali byť opustené a prázdne, pretože všetci odišli za prácou: na blízke polia, do väčších miest alebo do zahraničia. Život tam má iný rytmus a čas tam plynie oveľa pomalšie ako v mestách. Tieto miesta ožívajú len cez sviatky, počas žatvy či festivalov – keď tam prídu vystupovať hviezdy z talentových show či „populárne“ hudobné skupiny. „Blízko k zemi, ďaleko do neba“ je príbeh o ľuďoch, ktorí si ctia pokoj, tradíciu a spojenie so svojím miestom. Súčasne však snívajú o tom, že sa stanú niekým iným. Túžia po výraznejšom a vzrušujúcejšom živote v žiarivom modernom „veľkom svete“, ktorý ich láka farbami. Pokúsil som sa zadefinovať koncepciu domoviny ako mikrokozmu. Ako miesto, ktoré je natoľko dôležité pre ľudí, ktorí tam žijú. Ako miesto, ktoré chcú zmeniť, a zároveň s ktorým chcú zostať spojení a ktorého tradície si chcú uchovať.